Viscum album lat.
Kvitnutie: Marec, Apríl
Zber: November, December, Január, Február
Ľudové názvy: Imola, omelo, jemelo, emelo.
Popis: Je cudzopasná rastlina. Rastie najčastejšie na boroviciach, topoľoch ale aj na iných ihličnatých a listnatých stromoch. Je to vidlicovite rozvetvený kríček vytrvalými kožovitými lístkami vajcovitého tvaru a žltozelenej farby. Korene zapúšťa do dreva živiteľa. Kvety sú žltkasté. Plody sú známe biele až žltkasté bobuľky.
Zbieranie: Pre lekársku potrebu sa zbierajú mladé vetvy s lístkami v zimných mesiacoch. Sušia sa najlepšie pri umelom teple. Balíme ich do uzavretých nádob.
Poznámka: Bobuľky obsahujú lepkavý viscin. Pozor sú jedovaté! Listy obsahujú saponinové zlúčeniny.
Použitie: V ľudovom lekárstve sa používa odvaru proti chŕleniu krvi, epilepsii, proti hlístam a podobne. Spôsobuje tiež zníženie krvného tlaku. Účinkuje pri ateroskleróze, srdcových neurózach. Údajne pôsobí proti neplodnosti a rakovine. Bobule sa používajú na výrobu lepidla na vtáky a muchy. Pri zbieraní imela je treba veľkej opatrnosti a zručnosti. Nebezpečné je najmä to, že v zimných mesiacoch sú vetvy stromov krehké a ľahko sa lámu. Rozhodne sa zbieranie nemá zverovať malým deťom.
Vývar z 3dg listov a 1 litra vody pomáha pri epilepsii a kŕčoch. Pri kŕčoch pre deti je to vývar z 1dg listov na 1/4 litra vody. Tinktúru robíme tak že halúzky s listami nadrobno nasekáme a vložíme do silnej pálenky. Necháme 6-8 týždňov postáť na tmavom mieste a potom scedíme. Dávkovanie je cca 15-20 kvapiek zriedených s 1dl vody 1x denne. Pomáha predchádzať kôrnateniu ciev.
Čiastočne prevzaté z: Naše liečivé rastliny; Ing. F.Lipták; Vydalo Družstevné vydavateľstvo v Bratislave 1940.
O ličničich rostinach; Michajlo Belihorskyj, Hrihorij Timoščuk,Knihopečatnja "Unio",Užhorod 1922